Oxygenoterapia: Ako môže zlepšiť váš spánok a zdravie?

Zdroj: Canva

Mimoriadne jednoduché veci sa často prirovnávajú k dýchaniu. „Je to také prirodzené ako dýchanie.“ Túto vetu ste už pravdepodobne počas života zachytili aj vy. Vo väčšine prípadov je to skutočne tak – dýchanie je čosi, čo robíme úplne automaticky, bez námahy a bez rozmýšľania. Dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. 

Sú však situácie, a nie je ich málo, keď sa dýchanie mení na zdroj problémov, najčastejšie kvôli zdravotným ťažkostiam alebo nesprávnym dýchacím návykom. Výsledkom je nedostatočné okysličenie, ktoré vedie k únave, zníženej výkonnosti, psychickej nepohode a ďalším zdravotným komplikáciám. 

Oxygenoterapia, nazývaná tiež kyslíková terapia, môže byť v takýchto prípadoch mimoriadne nápomocná – podporuje správnu funkciu pľúc, zlepšuje okysličenie krvi a celkovú regeneráciu organizmu. Zdravý Nákup vám prináša komplexnú ponuku certifikovaných kyslíkových prístrojov a príslušenstva, ktoré môžete bezpečne používať aj v pohodlí domova. 

V nasledujúcom článku si detailne rozoberieme problematiku kyslíkovej terapie, pozrieme sa na to, kedy a pre koho je vhodná, a predstavíme si zásady jej používania.

• Čo je oxygenoterapia 
• Aké sú účinky oxygenoterapie
• Pre koho je kyslíková terapia vhodná
• Príznaky nedostatočného okysličenia
  • Pulzný oximeter
• Domáca oxygenoterapia
• Kyslíkový koncentrátor a jeho používanie
  • Prevádzkové podmienky
  • Starostlivosť o prístroj
  • Servis kyslíkového prístroja
• Ako si vybrať kyslíkový prístroj: Typy koncentrátorov a ich parametre 
  • Výtlak a prietok kyslíka
  • Stacionárne vs. prenosné koncentrátory
  • Certifikované kyslíkové koncentrátory 
• Príslušenstvo ku kyslíkovej terapii 
• Inhalátory vs. kyslíková terapia  
• Otázky, ktoré si možno kladiete 

Zdroj: Canva

Čo je oxygenoterapia 

Oxygenoterapia je liečebná terapia, pri ktorej sa pacientovi podáva zvýšené množstvo kyslíka. V závislosti od zdravotného problému sa kyslíková terapia používa ako doplnková metóda alebo samostatná liečba.  

Pri bežnom dýchaní prijímame z ovzdušia približne 21 % kyslíka, čo je za bežných okolností pre správne fungovanie našich orgánov dostačujúce. Ak si však telo nedokáže tento prísun kyslíka zabezpečiť samo alebo má na kyslík zvýšené nároky, prichádza na rad oxygenoterapia, ktorá pomáha aktuálnu potrebu naplniť.

Formy, v akých sa oxygenoterapia najčastejšie podáva: 

• nosové kanyly – vhodné na pravidelné, dlhodobé podávanie nízkej až strednej koncentrácie kyslíka, 
• kyslíkové masky – používajú sa v prípadoch, kedy je potrebný rýchly prísun kyslíka vo vyššej koncentrácii,  
• masky pre neinvazívnu ventiláciu – používajú sa pri vážnych stavoch v nemocničnom prostredí a slúžia na prísun kyslíka v presne nastavenej koncentrácii a prietoku,
• hyperbarická oxygenoterapia – kyslík sa podáva v špeciálnej tlakovej komore za účelom regenerácie tkanív, hojenia rán či posilnenia imunitného systému.

Zdroje kyslíka pri kyslíkovej terapii

K tomu, aby bola kyslíková terapia plne funkčná, si len so samotnou kanylou alebo maskou nevystačíte. Potrebný je tiež zdroj, z ktorého sa kyslík čerpá.

Pri oxygenoterapii sa používajú tieto zdroje kyslíka: 

• Kyslíkové koncentrátory 
• Kyslíkové fľaše
• Nemocničné rozvody kyslíka

Jednotlivé zdroje kyslíka sa od seba líšia jeho koncentráciou a intenzitou prietoku – zatiaľ čo kyslíkové fľaše a centrálne rozvody v nemocniciach umožňujú takmer 100 % koncentráciu a vysoký prietok, kyslíkové koncentrátory dosahujú o niečo nižšie výsledky. Práve koncentrátory sú však z hľadiska domáceho použitia pri chronických stavoch najpraktickejšou voľbou.

Zdroj: Pixabay.com

Aké sú účinky oxygenoterapie 

Väčšina z nás si kyslík spája predovšetkým s dýchaním. To, že bez kyslíka by pre nás dýchanie bolo nemožné, je síce neodškriepiteľný fakt, avšak prísun kyslíka ovplyvňuje v tele omnoho viac procesov, než si možno uvedomujeme.

  
Od hlavy až po päty – okysličené bunky sú prínosom pre celý organizmus, či už je reč o mozgu, svaloch alebo imunite. Okrem prvej pomoci pri akútnych stavoch sa v posledných rokoch osvedčila aj dlhodobá oxygenoterapia, ktorá prináša úľavu pacientom s rôznymi zdravotnými ťažkosťami.    

Ako pôsobí oxygenoterapia na organizmus a s čím všetkým pomáha? 

1. Zlepšuje okysličenie krvi a tkanív – okysličená krv prispieva k lepšej regenerácii buniek a podporuje správnu funkciu všetkých orgánov v tele.  
2. Zmierňuje dýchacie ťažkosti – prináša úľavu pacientom trpiacim pľúcnymi ochoreniami, pomáha zlepšiť dýchanie a zmierňuje pocity zadýchavania či dýchavičnosti. 
3. Zlepšuje činnosť nervového systému – mozog a nervový systém reagujú už na nepatrné zníženie hladiny kyslíka. Jeho stabilizácia pomáha pri mentálnej aj fyzickej únave, prispieva k lepšiemu sústredeniu a zlepšuje náladu.
4. Posilňuje imunitný systém – okysličené bunky sa rýchlejšie regenerujú, čo je dôležitý predpoklad k silnejšej obranyschopnosti organizmu. 
5. Zvyšuje energiu a fyzickú výkonnosť – kyslík je dôležitý pre správne fungovanie svalov. Oxygenoterapia môže pomôcť k lepšej výdrži, zmierniť príznaky únavy a podporiť regeneráciu po fyzickej námahe.  
6. Urýchľuje hojenie – nezastupiteľnú úlohu zohráva kyslík aj pri obnove poškodených tkanív, či už ide o hojenie rán, alebo zmiernenie zápalových procesov.
7. Pomáha pri problémoch so spánkom – dostatočný prísun kyslíka pozitívne vplýva na kvalitu spánku, pričom oxygenoterapia sa osvedčila aj pri problémoch s chrápaním alebo so spánkovým apnoe. 

Dobré vedieť

Hoci je dnes kyslíková terapia dostupná aj na domáce použitie, viazaná by mala byť vždy len na lekárske odporúčanie. Zdravý organizmus, ktorý je okysličený dostatočne, kyslíkovú terapiu vo väčšine prípadov nepotrebuje. Naopak, svojvoľné a nadmerné podávanie kyslíka bez zdravotných indikácií môže vášmu telu skôr uškodiť, ako pomôcť.

Zdroj: Canva

Pre koho je kyslíková terapia vhodná 

Nie každý organizmus dokáže prijať, resp. spracovať potrebné množstvo kyslíka prirodzeným spôsobom. Najčastejším dôvodom sú práve ochorenia spojené s dýchacím ústrojenstvom. Nedostatočné okysličenie však môže spôsobiť akýkoľvek stav, v rámci ktorého je narušený prísun kyslíka do organizmu, jeho transport do jednotlivých tkanív alebo jeho využitie v tele.  

Jednoducho povedané, niektoré skupiny pacientov profitujú z kyslíkovej terapie viac ako iné. Kto medzi ne patrí? 

Pacienti s chronickými ochoreniami dýchacích ciest 

Bronchiálna astma, CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc) alebo pľúcna fibróza, to sú najbežnejšie pľúcne ochorenia, pri ktorých telo nedokáže prijať dostatok kyslíka. Ku kyslíkovej terapii sa pristupuje najmä pri ťažších stavoch, prípadne na zmiernenie akútnych záchvatov. Okysličenie krvi v týchto prípadoch zmierňuje ťažkosti a uľahčuje dýchanie. 

Pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami 

Srdce zohráva pri prenose kyslíka do tela dôležitú úlohu. Pri srdcových ťažkostiach sa jeho schopnosť zásobovať organizmus krvou bohatou na kyslík znižuje. Srdce môže byť navyše vo svojej snahe vystavené nadmernému zaťaženiu, čo len zhoršuje príznaky, akými sú únava či dýchavičnosť. Dodatočný prísun kyslíka srdce odľahčuje, zlepšuje jeho činnosť a tiež celkovú kvalitu života.

Pacienti po úrazoch alebo operáciách 

Poškodené tkanivá čerpajú pri obnove svoju silu z kyslíka – aj preto je okysličená krv pri zotavovani sa z úrazov alebo operácií kľúčová. Kyslíková terapia prispieva k lepšiemu prekrveniu, podporuje obnovu buniek a zmierňuje zápaly, vďaka čomu urýchľuje dobu hojenia a zlepšuje celkový priebeh rekonvalescencie. 

   
Pacienti trpiaci problémami so spánkom

Pri problémoch so spánkom sa myslí stav, kedy počas spánku telo neprijíma dostatok kyslíka. Tieto situácie nastávajú pri dýchacích ťažkostiach, srdcovo-cievnych problémoch, veľmi častou príčinou je spánkové apnoe a príčinou môže byť aj užívanie niektorých druhov liekov. Kyslíková terapia pomáha s lepším okysličením a prispieva tak ku kvalitnejšiemu spánku a zlepšeniu vitality. 

Vedeli ste, že… 

… oxygenoterapia nemusí byť v určitých prípadoch nutne spojená so zdravotným problémom? Jej benefity využívajú vrcholoví športovci, pre ktorých je cestou k rýchlejšej regenerácii. Kyslíková terapia je tiež súčasťou vesmírnych programov – pomáha astronautom fungovať v prostredí s menším obsahom kyslíka a nižším tlakom. 

Špecifickou skupinou ľudí, ktorí môžu oceniť prínos kyslíkovej terapie, sú tiež pacienti s neurologickými ochoreniami, ktoré majú dopad na kvalitu dýchania. Ďalej sú to pacienti s ochoreniami pohybového aparátu, metabolickými poruchami, intoxikáciami či dokonca psychickými ťažkosťami. 

Bez ohľadu na konkrétny zdravotný problém by však podávanie kyslíkovej terapie malo byť vždy konzultované s ošetrujúcim lekárom. 

Zdroj: Pixabay.com

Príznaky nedostatočného okysličenia

Pýtate sa, ako zistiť, či vášmu telu nechýba kyslík? Jeho nedostatok sa, minimálne v počiatočných štádiách, nemusí prejaviť dramaticky. V skutočnosti je veľmi ľahké pomýliť si ho s bežnou únavou alebo svoje ťažkosti pripísať stresu. 

Medzi časté príznaky, ktoré by mohli poukazovať na nedostatočné okysličenie, patrí: 

• rýchla únava a zadýchanie sa aj pri menšej námahe, 
• časté bolesti hlavy, 
• problémy s koncentráciou a zhoršená pamäť, 
• modrasté sfarbenie pier alebo prstov, 
• búšenie srdca alebo pocit ťažoby na hrudníku, 
• problémy so spánkom a pocit ospalosti cez deň. 

Hladina kyslíka v krvi sa označuje pojmom saturácia a za normálnych okolností sa pohybuje v rozmedzí 95 % až 99 %. Tieto hodnoty svedčia o dostatočnom okysličení, ktoré zabezpečuje bezproblémové fungovanie jednotlivých tkanív a orgánov v tele.    

O nízkej saturácii hovoríme v prípade, že hladina kyslíka v krvi klesne pod 90 %. Saturácia krvi môže byť ovplyvnená aj rôznymi zdravotnými problémami, preto je dôležité, aby jej optimálnu hladinu určil lekár.  

Pulzný oximeter 

Optimálne okysličenie vášho organizmu si rozhodne zaslúži svoju pozornosť – či už z hľadiska prevencie, alebo kvôli zdravotným ťažkostiam. Našťastie, jej kontrola je dostupná, rýchla a bezbolestná. 

Najčastejšie používaný prístroj na meranie kyslíka v krvi sa nazýva pulzný oximeter – saturáciu, rovnako ako aj tepovú frekvenciu, si vďaka nemu zmeriate jednoducho v pohodlí domova. Pre praktické a spoľahlivé zisťovanie informácií je obľúbený nielen v domácnostiach, ale aj v zdravotníckych zariadeniach.  

Dobré vedieť 

Pri meraní saturácie pomocou pulzného oximetra by mal byť prst suchý, čistý a bez laku na nechty. Výsledky merania môžu byť skreslené aj kvôli ďalším faktorom, ako sú studené prsty, znečistený senzor oximetra alebo meranie bezprostredne po fyzickej záťaži. 

Použitie pulzného oximetra zvládne skutočne každý – stačí zasunúť ukazovák (prípadne prostredník) do otvoru prístroja. Oximeter sa zapne buď automaticky, alebo po stlačení príslušného tlačidla. Samotné meranie trvá niekoľko sekúnd, počas ktorých sa snažte zostať v pokoji a bez pohybu. 

V rámci výsledkov udáva oximeter hodnoty, ktoré sa ukážu na jeho displeji: 

• SpO₂ (%) – určuje nasýtenie krvi kyslíkom,  
• PR (bpm) – udáva pulzovú frekvenciu, teda počet úderov srdca za minútu. 

Odporúčané produkty 

Zdroj: ZdravyNakup.sk

Domáca oxygenoterapia

Zatiaľ čo v minulosti bola oxygenoterapia dostupná len v priestoroch zdravotníckych zariadení, dnes ju môžete pohodlne absolvovať doma či dokonca na cestách. Moderné kyslíkové koncentrátory menia situáciu – sú kompaktné, tiché a jednoduché na ovládanie, takže ich použitie zvládne skutočne každý, a to aj bez dochádzania do ambulancie.

  
Práve dostupnosť robí z kyslíkovej terapie stále viac vyhľadávanú súčasť liečby rôznych zdravotných problémov. Najmä pri dlhodobom používaní zvyšuje domáca kyslíková terapia komfort pacienta a pokiaľ je podávaná na základe lekárskych inštrukcií, ponúka bezpečnú a účinnú formu podpory dýchania a rekonvalescencie. 

Domáca kyslíková terapia má 2 hlavné formy, v akých sa používa:

1. Kyslíkový koncentrátor – je najbežnejšou formou kyslíkovej terapie v domácom prostredí. Kyslíkový koncentrátor extrahuje zo vzduchu kyslík, ktorý pacient následne vdychuje prostredníctvom kanyly alebo masky. Okrem klasických koncentrátorov sú k dispozícii aj kompaktnejšie prenosné alternatívy, ktoré sú vhodné najmä na cesty. 
2. Kyslíková fľaša – obsahuje stlačený medicínsky kyslík a na rozdiel od koncentrátorov nevyžaduje pripojenie k elektrickej sieti. Pri nevhodnej manipulácii a skladovaní však hrozí riziko výbuchu, preto je na mieste zvýšená opatrnosť.

Tip

Na dlhodobé domáce používanie je kyslíkový koncentrátor ideálna voľba. Kyslíková fľaša poslúži ako výborné záložné riešenie, napr. v prípade výpadku elektrickej energie.

Pri výbere kyslíkového koncentrátora berte do úvahy hmotnosť zariadenia a jeho hlučnosť. Dôležitý je tiež prietok a jeho typ (pulzný/kontinuálny), ktorý na základe vašich špecifických potrieb vždy určí lekár. Ak kupujete kyslíkovú fľašu, zamerajte sa na objem a tlak kyslíka a podrobne sa oboznámte s jej zaobchádzaním a skladovaním.

Zdroj: Canva

Kyslíkový koncentrátor a jeho používanie

Kyslíkový koncentrátor je zariadenie, ktoré slúži na výrobu koncentrovaného kyslíka z okolitého vzduchu. Ako to celé funguje? Koncentrátor nasáva vzduch, z ktorého pomocou špeciálnych filtrov odstraňuje dusík – výsledkom je vzduch nasýtený vyššou mierou kyslíka, ktorý pacient prijíma cez kanylu alebo kyslíkovú masku. 

Dobré vedieť

Bežný vzduch vôkol nás obsahuje približne 21 % kyslíka a 78 % dusíka. Kyslíkové koncentrátory dokážu po odstránení dusíka zvýšiť podiel kyslíka vo vdychovanom vzduchu až na 95 %. 

Bezpečná a jednoduchá manipulácia je jedným z dôvodov, prečo je kyslíkový koncentrátor na domáce použitie ideálnou voľbou.

• Prístroj stačí zapojiť do elektriny a nastaviť požadovaný prietok kyslíka. 
• Po ukončení odpojte kanylu/masku a zariadenie vypnite. 
• Koncentrátor si nevyžaduje žiadne dopĺňanie.  
• Vďaka nízkemu tlaku nehrozí pri jeho používaní riziko výbuchu či požiaru. 
• Kyslíkový koncentrátor sa vyznačuje nízkou úrovňou hluku a je vhodný aj na použitie cez noc. 

Pri výbere kyslíkového koncentrátora hľadajte len medzi overenými a certifikovanými zariadeniami, aké nájdete aj v našej ponuke. Okrem klasických stacionárnych koncentrátorov vám prinášame aj prenosné koncentrátory s nižšou váhou, a tiež ultratiché modely.

Prevádzkové podmienky

Ešte skôr, ako sa pustíte do výberu kyslíkového koncentrátora, je užitočné vedieť sa orientovať aj v prevádzkových podmienkach. Sú rozhodujúce v otázkach toho, ako spoľahlivo bude prístroj fungovať, a to nielen doma, ale aj na cestách. 

Na čo nezabudnúť v súvislosti s prevádzkovými podmienkami kyslíkového koncentrátora?  

• Teplota miestnosti, v ktorej sa koncentrátor používa, by sa mala pohybovať v rozmedzí +10 °C až +40 °C. Používanie mimo tohto rozsahu by mohlo znehodnotiť výkon zariadenia a spôsobiť jeho poruchu. 
• Relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť ideálne 30 % až 75 %. Príliš vysoká vlhkosť, ale aj príliš suché prostredie, môžu negatívne ovplyvniť funkčnosť koncentrátora. 
• Skladovanie koncentrátora sa odporúča pri teplote vyššej ako +5 °C. Pokiaľ tieto podmienky nie sú zabezpečené, pred použitím koncentrátora je nutná jeho aklimatizácia pri izbovej teplote, a to minimálne počas 4 hodín. 
• Diaľkové ovládanie je súčasťou mnohých moderných koncentrátorov – kopíruje funkcie ovládacieho panela a prístroj tak môžete pohodlne ovládať aj z kresla alebo postele. 

Je dôležité podotknúť, že kyslíkové prístroje sú primárne určené na používanie v bežných podmienkach typických pre nížiny. To znamená, že atmosférický tlak, mimo odporúčaného rozsahu 860 hPa až 1060 hPa, môže narušiť optimálneho fungovanie zariadenia. 

 
Starostlivosť o prístroj

Starostlivosť o kyslíkový koncentrátor je pomerne jednoduchá a nevyžaduje si žiadne špeciálne zručnosti, je však dôležitá pre správne fungovanie a dlhodobú životnosť prístroja. 

• Pravidelné čistenie vonkajších filtrov - odporúča sa aspoň raz do týždňa, pričom filter jednoducho vyberiete, opláchnete pod tečúcou vodou a necháte dôkladne uschnúť.
• Čistenie zvlhčovača - ak je súčasťou koncentrátora aj zvlhčovač, nádobku na vodu je vhodné vyčistiť každý deň, pričom raz do týždňa sa odporúča jej dezinfekcia.  
• Prístroj používajte v dobre vetraných a suchých miestnostiach – v jeho blízkosti sa vyhnite používaniu otvoreného ohňa (vrátane fajčenia, sviečok, krbu či sporáka). 
• Servisná údržba - niektoré modely vyžadujú servisnú prehliadku a výmenu vnútorných filtrov približne každých 6–12 mesiacov. 

Jednotlivé modely kyslíkových koncentrátorov môžu mať rôzne špecifiká, ktoré je pri ich používaní potrebné dodržiavať – vždy sa preto riaďte odporúčaniami a pokynmi výrobcu. 

Dobré vedieť

Letecké spoločnosti majú pre prepravu kyslíkových zariadení špecifické pravidlá. Oznámte leteckej spoločnosti vopred, že cestujete s kyslíkovým koncentrátorom a pripravte si tiež lekársku dokumentáciu a potvrdenie o jeho potrebe. Dôležité je tiež skontrolovať technické parametre zariadenia, súčasťou ktorých býva aj schválenie pre leteckú prepravu, rozmery a typ batérie.  

Servis kyslíkového prístroja

Kyslíkové prístroje sú relatívne nenáročné zariadenia, ktorých základnú starostlivosť zvládnete v pohodlí domova. Sú však situácie, kedy je potrebné zvýšiť pozornosť, a vyhľadať služby oficiálneho servisu: 

• Zhoršenie výkonu v podobe zníženého prísunu kyslíka.  
• Technické problémy, napr. väčší hluk, neštandardné zvuky či chybové hlásenia.
• Opotrebenie komponentov, ktoré môže ovplyvniť funkčnosť zariadenia. 
• Pravidelné servisovanie podľa odporúčaní výrobcu. 

V rámci štandardného servisu kyslíkového koncentrátora sa prístroj kontroluje po vizuálnej stránke (stav vonkajšieho krytu, hadíc, káblov…) a pristupuje sa k čisteniu, prípadne výmene vonkajších aj vnútorných filtrov. 

Pomocou špeciálnych prístroj sa následne zmeria koncentrácia produkovaného kyslíka a jeho prietok a taktiež sa skontroluje stav kompresora, ktorý zabezpečuje prúdenie vzduchu cez zariadenie.

Po ukončení servisu sa kyslíkový prístroj otestuje v bežných prevádzkových podmienkach, aby sa overili nastavenia a funkčnosť prístroja. 

Vedeli ste, že…

… pravidelným čistením a servisovaním kyslíkového koncentrátora môžete predĺžiť jeho životnosť, zabezpečiť optimálny výkon, ale tiež zvýšiť úroveň hygieny? Predídete tak usadzovaniu prachu, baktérií či vzniku plesní, ktoré by mohli zapríčiniť zhoršenie zdravotného stavu.

V prípade, že váš kyslíkový koncentrátor potrebuje odborný zásah, ponúkame vám služby našich školených technikov, ktorí sa postarajú o jeho profesionálnu diagnostiku a servis. Na e-shope ZdravýNákup.sk nájdete aj široký výber náhradných komponentov potrebných pre plnú funkčnosť koncentrátorov.

Zdroj: ZdravyNakup.sk

Ako si vybrať kyslíkový prístroj: Typy koncentrátorov a ich parametre 

Rozhodli ste sa pre kúpu kyslíkového koncentrátora? Aby ste sa medzi jednotlivými modelmi nestratili, pripravili sme pre vás jednoduchý rozcestník, ktorý vám pomôže zorientovať sa v širokej ponuke. 

Nie všetky kyslíkové prístroje sú totiž rovnaké a pri výbere je dôležité zohľadniť nielen váš zdravotný stav, ale aj životný štýl a osobné preferencie. 

V čom sa od seba jednotlivé koncentrátory líšia? 

• Prietok kyslíka – udáva, koľko litrov kyslíka za minútu prístroj pacientovi dodá. Prietok má vychádzať z lekárskych odporúčaní (príliš nízky nemusí byť účinný, zatiaľ čo príliš vysoký môže byť nevhodný). 
• Výtlak koncentrátora – určuje, pod akým tlakom kyslík zo zariadenia prúdi. Bez dostatočného výtlaku sa nemusí kyslík efektívne dostať ku pacientovi. Výtlak má vplyv na veľkosť prístroja, jeho hlučnosť aj cenu. 
• Typ koncentrátora – stacionárny alebo prenosný. Líšia sa hmotnosťou, výkonom, ale aj napájaním. Stacionárne sú vhodné na domáce použitie, prenosné využijú aktívni ľudia, ktorí sú často na cestách. 
• Hlučnosť prístroja – prístroje s mierou hlučnosti nad 45 dB môžu byť rušivé najmä počas spánku alebo v tichom prostredí. 
• Spôsob napájania – klasické napájanie z elektrickej zásuvky (typické pre stacionárne modely) alebo pomocou batérie. Pri zariadeniach, ktoré nie je možné dobíjať, sa odporúča mať poruke záložný zdroj pre prípad núdze, napr. kyslíkovú fľašu.   

Dôležitým parametrom pri nákupe kyslíkového koncentrátora je tiež dostupnosť náhradných dielov a možnosť ich servisovania. Kyslíkové prístroje sa líšia aj svojou životnosťou – niektoré modely majú záruku bezúdržbového používania až 25 000 hodín. Užitočnými bonusmi navyše môžu byť zabudované zvlhčovače či alarm vypnutia alebo poklesu kyslíka.

Výtlak a prietok kyslíka 

Jedným z najdôležitejších kritérií pri výbere kyslíkového koncentrátora je jeho výtlak a prietok. Tieto pojmy sa však často zamieňajú alebo nesprávne interpretujú – v tejto časti si preto podrobnejšie vysvetlíme, čo presne znamenajú a aký majú význam. 

• Výtlak kyslíka vyjadruje silu, akou kyslík prúdi zo zariadenia. Vyšší výtlak je dôležitý najmä vtedy, keď sa kyslík podáva cez dlhšiu hadičku alebo cez zvlhčovač – teda v situáciách, kde môže prúdenie narážať na odpor.
• Prietok kyslíka je množstvo kyslíka, ktorý dokáže prístroj vyprodukovať. Určuje sa v litroch za minútu a rozhoduje o tom, či zariadenie zvládne pokryť potreby pacienta.  

Platí, že čím vyšší je prietok, tým viac koncentrovaného kyslíka pacient prijme. Výhodou je, že prietok si môžete na každom koncentrátore prispôsobiť podľa aktuálnych potrieb. Treba však rátať s tým, že prístroje s vyšším výtlakom sú spravidla drahšie a hlučnejšie – ak ich výkon reálne nevyužijete, je lepšie zvážiť kúpu iného modelu, ktorý zodpovedá vašim potrebám. 

Typy kyslíkových koncentrátorov podľa výtlaku:

1. Nízkoprietokové koncentrátory (1–3 l/min.) – tento typ prístrojov sa používa len pri ľahších formách respiračných ochorení, ako je napr. astma. Sú vhodné pre ľudí, ktorí vyžadujú jemnú, stabilnú podporu dýchania, a to najmä počas spánku alebo pri zvýšenej fyzickej námahe. 

Pozor! Kyslík v množstve 2–3 l/min. zodpovedá bežnému dýchaniu zdravého človeka. Tento typ koncentrátorov nie je primárne určený na intenzívnu kyslíkovú terapiu, ale skôr na doplnenie dočasne a len mierne zníženej hladiny kyslíka.  

2. Štandardné koncentrátory (do 5 l/min.) – patria medzi najbežnejší typ koncentrátorov určených na dlhodobú kyslíkovú terapiu. Používajú sa pri stredne závažných respiračných ťažkostiach, ako je napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), pľúcna fibróza alebo chronický nedostatok kyslíka v krvi (tzv. hypoxia).

Tieto koncentrátory zabezpečujú spoľahlivé a stabilné prúdenie kyslíka a sú vhodné aj pre pacientov, ktorí vyžadujú kyslíkovú terapiu v trvaní niekoľko hodín denne alebo nepretržite. 

3. Vysokoprietokové koncentrátory (8–10 l/min a viac) – jedná sa o robustnejšie zariadenia, ktoré slúžia pre pacientov so závažnou hypoxiou. Môže ísť o ťažké formy CHOCHP, pľúcnej fibrózy alebo ako súčasť intenzívnej terapii pri liečbe akútnych respiračných stavov. 

Sú vhodné pre zabezpečenie dlhodobej, nepretržitej oxygenoterapie s vysokým prietokom kyslíka. 

Stacionárne vs. prenosné koncentrátory

Kyslíkové koncentrátory sa z hľadiska svojej konštrukcie najčastejšie delia na stacionárne a prenosné typy.

 
Stacionárny kyslíkový koncentrátor je určený predovšetkým na domáce použitie, a to najmä kvôli svojej hmotnosti a potrebe nepretržitého napjenia na elektrickú sieť. Tieto modely zvyknú mať v porovnaní s prenosnými typmi vyšší výkon a dokážu zabezpečiť aj vyšší prietok kyslíka. Sú teda ideálnou voľbou pre ľudí, ktorí potrebujú intenzívnu, dlhodobú a nepretržitú formu oxygenoterapie.  

Tip

Pri používaní stacionárneho kyslíkového prístroja je vhodné mať v zálohe aj jeho prenosnú verziu alebo kyslíkovú fľašu. Táto záloha zabezpečí kontinuálne podávanie kyslíka aj v prípade výpadku elektrického prúdu. 

Prenosný kyslíkový koncentrátor je navrhnutý pre aktívnejších ľudí, ktorí sa často pohybujú mimo domova, a je ideálny aj pri cestovaní. Tieto prístroje sa vyznačujú nízkou hmotnosťou, kompaktnými rozmermi a ich súčasťou býva batéria, vďaka ktorej nevyžadujú priame napojenie na sieť.

Sú vhodné na vonkajšie aktivity a pacientom zabezpečujú možnosť voľného pohybu. Ich prietok kyslíka je zvyčajne nižší, kvôli čomu sú určené skôr pre menej intenzívnu formu terapie alebo ako krátkodobá náhrada v prípade potreby. 

Certifikované kyslíkové koncentrátory 

Necertifikované zariadenia zvyknú lákať svojou nízkou cenou, ich používaním sa však môžete vystaviť zbytočnému hazardovaniu so svojím zdravím. 

• Terapeutický účinok týchto nekvalitných produktov býva často nulový, a to kvôli veľmi nízkej hladine koncentrovaného kyslíka, ktorý nepokrýva pacientove reálne potreby. 
• Absencia bezpečnostných kontrol môže spôsobiť prehriatie a nečakaný skrat, pričom kvôli chýbajúcej záruke a servisu je oprava prístrojov prakticky nemožná. 
• Problémom je aj neprítomnosť prietokových regulátorov, kvôli čomu je nemožné nastaviť presné množstvo dodávaného kyslíka – to môže viesť k nedostatočnej alebo naopak nadmernej oxygenácii, čo predstavuje ďalšie riziko pre zdravie pacienta. 

V rámci kyslíkových koncentrátorov preto hľadajte len medzi overenými a certifikovanými zariadeniami, aké nájdete aj v našej ponuke. Tieto zariadenia: 

• sú oficiálne schválené ako zdravotnícka pomôcka, čo znamená, že spĺňajú prísne normy súvisiace s bezpečným používaním, účinnosťou a kvalitou,
• prešli klinickými testami a overením funkčnosti, 
• zabezpečujú stabilné dodávanie kyslíka v dostatočnej koncentrácii (zvyčajne 90–96 %), 
• ich súčasťou je záručná doba a tiež garancia servisu a technickej podpory.

Stávkou na istotu sú aj overené značky, ktoré sa bežne používajú v domácej aj nemocničnej praxi. Medzi takýchto výrobcov patrí napr. Philips, Inogen, Invacare, DeVilbiss či Aerti – voľbou ktoréhokoľvek z týchto modelov nešliapnete vedľa. 

Kombinácia spoľahlivej značky, vhodných parametrov a osobných preferencií spoločne s lekárskym odporúčaním je tou najlepšou cestou k tomu, aby bolo pre vás používanie kyslíkového prístroja bezpečné, účinné a maximálne komfortné.

Odporúčané produkty

Zdroj: Canva

Príslušenstvo ku kyslíkovej terapii 

Aby mohla kyslíková terapia splniť svoj účel, okrem samotných kyslíkových prístrojov sa nezaobídete bez potrebného príslušenstva. Jednotlivé súčasti zabezpečia správne dávkovanie kyslíka, hygienu aj celkový pacientov komfort. 

Ponúkame vám prehľad toho najdôležitejšieho, čo by pri kyslíkovej terapii nemalo vo vašej výbave chýbať:

• Kyslíková kanyla a kyslíková maska – nosová kanyla je diskrétna, pohodlná a vhodná aj na dlhodobé nosenie, zatiaľ čo kyslíkové masky sú schopné zabezpečiť vyšší prísun kyslíka a hodia sa pri akútnejších stavoch.  

Dobré vedieť

Kyslíkové kanyly a masky je z hygienických aj funkčných dôvodov potrebné pravidelne meniť – kanyly približne každé 2 až 4 týždne a masky každé 1 až 2 mesiace. Frekvencia výmeny závisí aj od miery poškodenia a intenzity používania. 

• Prenosná kyslíková fľaša – vhodná ako mobilná alternatíva na cesty či mimo domova alebo ako záložný zdroj pre prípad núdze. Kyslíkové fľaše sa pri používaní nezaobídu bez redukčného ventilu a prietokomera. Pri ich používaní je potrebná zvýšená opatrnosť!
• Ochranný obal na kyslíkový koncentrátor – ochráni zariadenie pred poškodením a postará sa o jeho bezpečné uskladnenie. Mnohé ochranné obaly majú špeciálne popruhy alebo držadlá, ktoré poslúžia na pohodlnejšie nosenie koncentrátora. 
• Napájacie zdroje – k dispozícii sú klasické sieťové napájania, ale tiež rôzne typy nabíjateľných batérií. 
• CPAP maska – hoci CPAP masky nie sú priamou súčasťou kyslíkovej terapie, môžu byť nápomocné pri problémoch s obštrukčným spánkovým apnoe. Udržiavajú v dýchacích cestách stály pretlak a zabraňujú tak zástave dýchania počas spánku. 

V rámci starostlivosti o kyslíkový prístroj a jeho súčasti je dôležité dbať aj na hygienické pomôcky, akými sú napr. dezinfekčné roztoky. Aby pri vdychovaní kyslíka nedochádzalo k zbytočnému vysušovaniu sliznice, odporúča sa používanie zvlhčovača, ktorý môžete ku koncentrátoru pripojiť podľa aktuálnej potreby. 

Dobré vedieť

Do zvlhčovača sa snažte používať destilovanú vodu – predĺžite tak jeho životnosť, predídete množeniu baktérií a plesní, a tiež tvorbe vodného kameňa. 

  
Pre jednoduchšiu manipuláciu s ťažšími kyslíkovými fľašami sa odporúča použitie špeciálnych vozíkov a stojanov. Dôležitá je taktiež zásoba náhradných vonkajších filtrov, ktoré sú súčasťou kyslíkových koncentrátorov a je potrebné ich pravidelne meniť. 

Odporúčané produkty 

Zdroj: Pexels.com

Inhalátory vs. kyslíková terapia 

Inhalátory, rovnako ako kyslíkové prístroje, úzko súvisia s dýchaním, no princíp ich používania a fungovania je rozdielny. 

Inhalátor je zariadenie, ktoré slúži na priame podávanie liekov do dýchacích ciest, a to vo forme aerosólu alebo jemnej pary. Najčastejšie sa používa pri ochoreniach ako astma, chronická obštrukčná bronchitída alebo pri niektorých druhoch alergií.

Inhalátory neslúžia na podávanie vyšších koncentrácií kyslíka. 

Poznáme niekoľko typov inhalátorov, ktoré sa od seba líšia najmä spôsobom, akým tvoria aerosól: 

• Kompresorový inhalátor – kompresor vytvára stlačený vzduch a mení tak liečivo na jemný aerosól. Je univerzálny, vhodný aj na hustejšie roztoky, avšak je nutné rátať s vyššou hlučnosťou.  
• Ultrazvukový inhalátor – na vytváranie aerosólu využíva ultrazvukové vibrácie. Medzi jeho hlavné výhody patria kompaktné rozmery a tichá prevádzka, účinky niektorých liekov však môžu byť pôsobením ultrazvuku znehodnotené. 
• MESH inhalátor – roztok sa mení na aerosól po prechode vibračnou mriežkou. Je tichý, malý a vhodný pre široké spektrum liekov. Jeho nevýhodou je vyššia obstarávacia cena a niekedy tiež komplikovanejšia údržba. 

Medzi bežne používané inhalátory patria aj tzv. dávkovače (MDI, DPI). Dávkovače obsahujú liečivo, ktoré sa po stlačení v presne odmeranom množstve uvoľní. Používajú sa na dennej báze najmä pri liečbe astmy.

Ďalšou špecifickou kategóriou sú parné inhalátory, ktoré slúžia na uvoľnenie dýchacích ciest prostredníctvom horúcej pary. Nie sú určené na špecifickú liečbu chronických ochorení, ale skôr na úľavu pri akútnych ťažkostiach, napr. pri nachladnutí.

Odporúčané produkty

Zdroj: Canva

Otázky, ktoré si možno kladiete 

 
Oxygenoterapia môže na prvý pohľad pôsobiť komplikovane, a to najmä vtedy, ak s ňou ešte len začínate.

Vyvoláva vo vás táto téma ďalšie otázky? Čítajte ďalej – odpovede na ne možno nájdete v zozname, ktorý sme pre vás pripravili.

1. Môžem kyslíkovú terapiu používať každý deň a ako dlho?

Frekvencia používania kyslíkovej terapie závisí od účelu a odporúčaní lekára. Pri liečbe zdravotných ťažkostí je každodenné používanie bežné, zatiaľ čo v rámci regenerácie sa odporúča frekvencia 2 až 3-krát do týždňa, v trvaní 30 až 60 minút.

2. Je oxygenoterapia bezpečná aj pri dlhodobom používaní?

Áno, v prípade, ak sa používa podľa inštrukcií odborníkov a pod ich dohľadom. 

3. Môžem si kyslíkový koncentrátor kúpiť bez lekárskeho predpisu?

Kyslíkový koncentrátor je možné kúpiť aj bez lekárskeho predpisu, avšak konzultácia s lekárom je vysoko odporúčaná, nakoľko jeho svojvoľné používanie môže viesť k zdravotným ťažkostiam. 

 
4. Je možné predávkovať sa kyslíkom?

Áno, neopodstatnené alebo nadmerné používanie môže viesť k tzv. hyperoxii, teda prebytku kyslíka v tele. Medzi hlavné príznaky patria bolesti hlavy, únava a závraty, v závažných prípadoch hrozí aj poškodenie pľúc. 

5. Je kyslíková terapia návyková? 

Na kyslíkovú terapiu si telo fyzický návyk nevytvára, avšak pri dlhodobom používaní môže organizmus znížiť svoju schopnosť efektívne kyslík využívať.

6. Môže sa kyslíková terapia kombinovať s inými liečbami?

Áno, kyslíková terapia sa často využíva ako doplnková liečba na podporu regenerácie a zotavenia organizmu. 

7. Môže sa kyslík použiť na liečbu COVID-19 alebo iných vírusových ochorení?

Áno, kyslíková terapia je častou súčasťou liečby pacientov s ťažkým priebehom rôznych typov vírusových ochorení, ktoré spôsobujú problémy s dýchaním.

8. Aká je priemerná životnosť kyslíkového koncentrátora?

Priemerná životnosť kyslíkového koncentrátora sa odvíja od značky, frekvencie používania a údržby, avšak spravidla sa pohybuje okolo 5 až 7 rokov.

9. Aké sú kontraindikácie kyslíkovej terapie?

Kyslíková terapia môže byť pri niektorých druhoch pľúcnych ochorení nevhodná a spôsobiť problémy. Jej použitie je nutné vždy konzultovať s lekárom, ktorý zváži možné riziká a prínosy pre konkrétneho pacienta. 

10. Sú kyslíkové koncentrátory vhodné pre deti alebo starších pacientov?

Áno, kyslíkové koncentrátory sa môžu používať aj pri deťoch a starších pacientoch, avšak vždy pod dohľadom lekára alebo iného odborníka.